Copyright Information & Copyright Facts | CCC

That’s the key there. You don’t want to copy just to be a hollow echo. You want to copy and put it through the filter of your own creative voice to make something different. That’s okay because I think it means that you’ve resonated with someone. You’ve made a difference in the way that they think about their art and their presentation. That’s a good thing, because we all do borrow from each other and it’s unreasonable to think that the things that you see and experience in your daily life are not going to seep into your own work

Back to Top

Ten holub bude totiž symbol

(2012, multimediálna skulptúra)

Ten holub bude totiž symbol

Východiskom tejto práce je terapia rodinných konštelácií. Tá tu (ako exemplum a zároveň metafora) slúži na pomenovanie problematiky inscenovania a manipulácie na všeobecnejšej rovine. Multimediálna skulptúra pozostáva z viacerých častí, ktoré sú navzájom, nielen významovo ale aj konštrukčne a dramaturgicky, prepojené a ktoré môžu byť interpretované vo vzťahu k topickým modelom psychiky subjektu, ako ich poznáme z viacerých psychoanalytických teórií, predovšetkým Freudovej (vedomie, nevedomie, predvedomie). Ako psychika vo väčšine týchto teoretických modelov má aj táto skulptúra tri hlavné časti – úrovne.
Stredná časť skulptúry pripomína akúsi zmenšenú scénu, na ktorej sa odohráva inscenácia terapeutickej konštelácie – autor pracoval s profesionálnou terapeutkou, ako účastníkov konštelácie využil hercov –terapia bola nasnímaná a nahraná a neskôr na základe nasnímaného materiálu znovuzinscenovaná jej účastníkmi– tí majú na ušiach slúchadlá pre odposluch vlastných replík a po celý čas sledujú premietaný záznam vlastného konania počas terapie, pričom ho zároveň imitujú – zrkadlia. V rámci terapie bol inscenovaný individuálny problém mladého muža s ornitofóbiou. Terapeutka po konzultácií s analyzandom postavila na scénu troch figurantov – muža zastupujúceho samotného analyzanda, ženu zastupujúcu jeho prvú lásku a ženu zastupujúcu holuba, teda zdroj mužovej fóbie. Pri rodinných konšteláciách prebieha terapia prostredníctvom priestorového rozostavenia zástupných osôb, ktoré stelesňujú jednotlivé postavy alebo zložky problémového vzťahu – postavy sa potom počas terapeutického stretnutia premiestňujú – inscenujú jednotlivé fázy problému a možnosti jeho riešenia – a vytvárajú nové liečivé vzťahy podľa pokynov terapeutky, pričom po nej doslovne odriekajú repliky, ktoré slúžia na upevňovanie a potvrdzovanie vzájomných (láskyplných a dôveryhodných) vzťahových väzieb. Tomuto inscenovaniu dal autor mechanický a technicistický ráz – každý z figurantov má vyhradenú malú obrazovku, obrazovky sú rozostavené na ploche veľkého plazmového televízora, terapeutka je prítomná len v podobe audiozáznamu, ktorý autor postprodukčne upravil – dodal mu scudzujúci robotický charakter.
Spodná časť skulptúry je zhotovená z drevotriesky – svojou vizualitou evokuje kus po domácky zmajstrovaného nábytku – svojimi rozmermi a štvoruholníkovým otvorom sa najviac blíži akémusi čudesnému krbu alebo robustnej vitríne – okienko je prekryté kusom zaprášeného plexiskla. Vnútro tejto vitríny slúži ako „strojovňa“, je v nej umiestnená technika a je to je to súčasne miesto, kam autor umiestnil seba a odkiaľ kontroluje a ovláda jednotlivé zložky svojho „gesamtkunstwerku“ a do istej miery aj jeho divákov.
Horná časť skulptúry pozostáva z kovovej konštrukcie, na ktorej je zdola upevnené mechanizované rameno, úplne hore zas skulptúru korunuje monitor, ktorý prenáša internetový live stream vtákov z voliérového chovu (ide o live stream voľne prístupný na internete). Konštrukciu i monitor ledabolo dekorujú zdrapy chaluhovitej textílie. Mechanizované rameno ovláda zospodu samotný autor – mení ním pozíciu „holuba“ v inscenovanej vzťahovej konštelácii, pričom sa inšpiruje a riadi správaním a pohybom živých vtákov (papagájov, sov, holubov a pod.), ktoré sleduje na obrazovke pred sebou – ide o ten istý obraz, ktorý môže divák pozorovať na hornom monitore.
Skulptúra je vytvorená na princípe brikoláže – pôsobí dojmom síce veľkorysého, ale zlepenca – jednotlivé časti sú až ostentatívne nesúrodé – mierou účelovosti, komoditným statusom aj estetickým vyznením (veľkorozmerný plazmový televízor je podložený kusmi lacného polystyrénu, popri čisto účelovom rošte sú tu neúčelové dekoračné textílie i zmršťovacie trubice). Celkové vyznenie je zároveň ironizujúce i romantizujúce. Ironizujúce vo vzťahu k základnému terapeutickému motívu a k jeho implicitnej aj explicitnej tendenčnosti a ideologickosti. Romantizujúco pôsobí najmä vizualita diela a rola, ktorú si pre seba vyhradil autor. Zo (sub)kultúrnych konotácií, ktoré sa nám ponúkajú je najzreteľnejší odkaz na sci-fi, pričom „nedokonalosť“ a „trešová estetika“ (trash aesthetics) diela odkazuje skôr na amatérsku fanúšikovskú základňu tohto žánru, než na jeho profesionálnu produkciu, s čím súznie aj pozícia autora, ktorý svoj fantastický stroj riadi a ovláda a romantizujúco (ale aj sebaironizujúco) sa štylizuje do polohy obskúrneho inžiniera či vedca.
Nóra Ružičková