Copyright Information & Copyright Facts | CCC

That’s the key there. You don’t want to copy just to be a hollow echo. You want to copy and put it through the filter of your own creative voice to make something different. That’s okay because I think it means that you’ve resonated with someone. You’ve made a difference in the way that they think about their art and their presentation. That’s a good thing, because we all do borrow from each other and it’s unreasonable to think that the things that you see and experience in your daily life are not going to seep into your own work

Back to Top

Jarove minulé životy + Minulé životy – trenažér

(2010, video-inštalácia)

Jarove minulé životy + Minulé životy – trenažér

Dvojprojekcia Jarove minulé životy predstavuje dvomi statickými kamerami nasnímaný záznam regresnej hypnoterapie v reálnom čase (49 min.). Na jednom zábere vidíme hypnotizérku a na druhej hypnotizanda uvádzaného do hypnózy. Ide o špeciálny typ „neortodoxnej“ hypnózy, v rámci ktorej je médium uvádzané do stavu, v ktorom je údajne schopné znovu-prežívať svoje minulé životy. Sila a kritický potenciál tohto diela spočíva v autorskej voľbe – výbere účinkujúcich, najmä média, muža uvádzaného do hypnózy. Ide o viacnásobného delikventa, ktorý bol v čase natáčania videa krátko pred nástupom na výkon trestu. Jeho fyziognómia i príslušnosť k rómskemu etniku nás navádza k určitým konvenčným predpokladom poznačeným spoločenskými predsudkami – vo videu sa však o jeho skutočnej „temnej“ minulosti ani o jeho sociálnom zázemí nedozvieme nič – toto všetko si môžeme len domýšľať. Viac o jeho osobnosti sa dozvieme len na základe jeho interakcie s hypnotizérkou na konci seansy, väčšinu času sme však zaplavovaní fantazmami hypnotizérky, ktoré patria do pokútneho ezoterického diskurzu. Ako určitý ironizujúci suplement pridal autor k projekcii ešte kreslo s helmou (Minulé životy – trenažér), takže divák si okrem pozície odstúpeného pozorovateľa môže vyskúšať aj rolu hypnotizanda. V helme je umiestnená obrazovka, na ktorej sa v rýchlom slede striedajú obrazy, ktorých zdrojom je internet, zvukovú zložku tvorí úryvok hypnotickej sugescie z videa s pridaným echom a hudobnou stopou. Výber obrazov je motivovaný verbálnou zložkou – ide o série rýchlych asociatívnych spojení – akoby boli doslovnou ilustráciou nekontrolovaného prúdu vedomia, je však evidentné, že si tu autor poslúžil internetovým vyhľadávačom a že ide o obrazy, ktoré sú súčasťou kolektívneho a z veľkej časti komodifikovaného zdroja – „splaškovitosť“ týchto obrazov a brikolérsky (nehierarchizujúci) prístup autora, ktorý sa prejavil aj pri montáži materiálových súčastí trenažéru tu pôsobí v daných významových súvislostiach nielen ironizujúco, ale aj katarzne.
Nóra Ružičková